Raz v zime, keď som mala asi päť rokov, bola som aj s rodičmi a so sestrou na návšteve u babky. Išli sme sa von s bratrancom sánkovať. Sánkovali sme sa, aj bobovali a bolo nám veselo, lebo tam boli aj bratrancovi kamaráti.

Spustila som sa z kopca na boboch. Nevšimla som si, že mi v ceste stojí prašák. Nestihla som vyskočiť z bobov a s celou silou som do neho narazila. Pustila sa mi tiecť krv spod nosa. Ostatní sa veselo sánkovali ďalej, ani nezbadali, že mi tečie krv. Začala som plakať, lebo ma to veľmi bolelo. Bratranec a sestra sa spolu so mnou rozbehli domov.

Mamina ma chcela zobrať k doktorke, aby mi zašili ranku pod nosom, ale ja som nechcela. Bála som sa a strašne som plakala.

K lekárke sme nakoniec nešli a ranka sa našťastie zahojila sama. Ale bobovala som sa od vtedy asi tisíckrát.

Romana Ivančíková, 5.B